Ahojte.
Práve čítate druhé pokračovanie článku venovaného tomu prečo starneme a čo s tým môžeme robiť. Ak ste ešte nečítali prvú časť, tak odporúčam začať tam.
Téma starnutia je v Biohackingu veľmi často spomínaná a venuje sa jej takmer každý biohacker. Dlhovekosť je totižto jeden zo hlavným cieľov biohackingu. No nielen dlhý, ale hlavne plnohodnotný a zdravý život. Preto je táto téma neoddeliteľnou súčasťou biohackingu a je na ňu už napísaných mnoho článkov, no bohužiaľ iba minimum v slovenskom jazyku. A práve preto som sa rozhodol túto tému rozobrať a podeliť sa s vami o vedomosti ktoré mám. Nie som žiadny biológ a neštudoval som žiaden vedecký odbor a preto viem že táto téma môže byť trochu odstrašujúca svojimi odbornými názvami, latinskými slovíčkami a podobne. Preto som sa tento článok snažil napísať tak aby mu porozumel každý.
Vnútro-bunkový a mimo-bunkový odpad
Ako starneme, tak sa nám v tele usádza rôzny odpad. Môže ísť o odpad, ktorý sa pohybuje mimo našich buniek, ale aj odpad v ich vnútri. Odpad sa do nášho tela môže dostať z jedla, ako vedľajší produkt rôznych procesov v našom tele alebo ním môžu byť práve naše bunky a ich časti, ktoré sú už tak povediac po dátume spotreby. Takže typov odpadu ktorý v sebe máme je hneď niekoľko.
Odpad mimo buniek
Jednou z najbežnejších mimo-bunečných foriem odpadu sú Amyloidy. Ide o bežne rozpustné proteíny, ktoré sa zhromažďujú a vytvárajú nerozpustný povlak. Deje sa tak najmä pri metabolických poruchách alebo zápalových procesoch. Amyloidy sa usádzajú, lepia sa na seba a bránia tak v ceste zdravým procesom. Kým sme mladý, tak sa nič seriózne nedeje. Ale ak sa tohto odpadu rokmi nazbiera väčšie množstvo, môže nás to úplne odstaviť.
Môžete si to predstaviť abo odkvap na dažďovú vodu. Ak sa nám v odkvape usadí zopár listov z neďalekého stromu, nič sa nedeje, dažďová voda odkvapom stále v pohode prejde. No ak odkvap raz za čas nevyčistíme, za pár rokov sa tých listov a iného odpadu nazbiera toľko, že sa nám dažďová voda začne zbierať na streche a časom nás vytopí. To presne sa postupne deje aj v našom tele.
Amyloidy sa pekne pomaly usádzajú a ich následky sa často ukážu až keď sme starší, alebo sa ich nazbieralo naozaj fatálne množstvo. Existujú rôzne typy amyloidov, ktoré sa hromadia na rôznych miestach v tele.
Jedným z príkladov je beta-amyloid, ktorý sa hromadí v mozgu. Presný dôvod formovania tohto amyloidu nie je jasný, no vieme že jeho hromadenie medzi neurónmi spôsobuje Alzheimerovu chorobu. Či už tento povlak vznikne čisto ako dôsledok nesprávne sformovaných proteínov (čo sa občas stáva), zo stravy alebo ako vedľajší produkt nejakého procesu v mozgu – ako napríklad myslenie, dôležité je byť si vedomý toho že sa to deje a pracovať na tom, aby sme sa ho prirodzene zbavovali.
Odpad v mozgu?
Áno, myslenie ako samotný proces je pre náš mozog extrémne náročný. Spotrebováva obrovské množstvo energie a vytvára vedľajší produkt, ktorý je pre náš mozog toxický. A práve preto sa občas myslenie označuje ako toxické.
Mozog má našťastie vlastné čistiace procesy zabezpečujúce upratovanie tohto odpadu a to každú noc počas spánku. V noc kedy spíme dostatočné dlho a kvalitne si mozog hravo podarí s tým odpadom, čo za deň vyprodukoval.
A práve tu nastáva ten problém, je jasné že nie každú noc máme ideálny spánok. Piatková párty, učenie do noci na skúšky alebo neskoré pitie kávy – to všetko môže náš spánok oslabiť natoľko že si mozog neporadí s objemom odpadu a ten sa postupne, noc za nocou, hromadí. Tu nastáva druhý problém a to ten, že pri veľkom množstve odpadu nám v mozgu slabnú centrá zodpovedné sa hlboký spánok a tak opäť vzniká začarovaný kruh.
Toto je dôvod prečo vzniká napríklad Alzheimerova choroba – povlak útočí na neuróny a zabíja ich. Ako vidíte, tento proces trvá dlho a choroba sa často objaví až na staré kolená. No samotný proces budovanie povlaku začína už desiatky rokov predtým, než sa objavia prvé príznaky. Ale o tejto tému si povieme neskôr viac v samostatnom článku.
Predpokladám, že teraz si už viete predstaviť ako tento process hromadenia amyloidového povlaku vyzerá aj naprieč zbytkom tela. Amyloid v našich cievach spôsobuje ich zníženú priepustnosť, amyloid v okolí srdca spôsobuje zástavy srdca a tak podobne.
Ako na mimo-bunkový odpad?
Nevieme čo všetko tento proces spôsobuje, no už teraz vieme s určitosťou povedať, že jedným z faktorov je zvýšený psychologický stres. Ten vedie k zvýšenej tvorbe amyloidov a preto je veľmi dôležité stres zredukovať. To ako to dosiahnuť nechám na vás a iné z mojich článkov, no môžete vyskúšať častejší pobyt v prírode alebo napríklad meditáciu. Fantázii sa medze nekladú.
Ďalším známym činiteľom je precitlivenosť na určité potraviny, ktorých konzumácia priamo vedie k zvýšenému zápalu v tele. Ak konzumujeme potraviny o ktorých viete že vám nerobia dobre (intolerancia či alergia), vedome zvyšujeme produkciu amyloidov. Podobne ako v predchádzajúcich prípadoch, aj tu si vieme pomôcť naším obľúbeným procesom – autofágiou.
Autofágia, recyklačný proces nášho tela pomáha odbúravať amyloidový povlak (rozkladom proteínov). A ako už vieme, autofágiu vieme podporiť pomerne jednoducho – hladovaním.
Ďalším pomocníkom je vitamín D, ktorého máme takmer všetci nedostatok a mali by sme ho (minimálne v zimných mesiacoch) dopĺňať. Vitamín D pomáha v prevencii voči nesprávnemu formovaniu proteínov. Zvýšený výskyt ťažkých kovov v organizme sa tiež ukazuje ako jeden z dôvodov nadmernej tvorby amyloidov. Preto je dobré dbať na detox a to napríklad formou sauny.
Odpad vnútri buniek
Druhým prípadom nebezpečného odpadu je ten, ktorý sa hromadí vo vnútri buniek. Ako sa odpad dostane do bunky? Najčastejšie z jedla, ktoré je do bunky doručené, aby mohlo byť pomocou mitochondrií premenené na energiu.
Všetky naše bunky majú vlastnú čističku. Organelu Lyzozóm (podobne ako mitochondira, aj lyzozóm je organela a existuje vnútri každej bunky), ktorá pomocou obrovského množstva enzýmov rozkladá všetky nechcené látky v bunke a zabezpečuje rozklad bunky v prípade jej nefunkčnosti alebo poškodenia. Ak sa v bunke objaví niečo, čo tento proces rozložiť nevie, jednoducho to v bunke ostane a časom spôsobí jej nefunkčnosť. Prečo to ale bunka nedokáže rozložiť? A čo ak je poškodený samotný lyzozóm?
Buď sa nejakou chybou alebo mutáciou stalo že niektoré z enzýmov chýbajú alebo nefungujú. Prípadne máme zvýšený počet voľných radikálov, spôsobený poškodenými mitochondriami.
No najčastejšou príčinou je nadmerná konzumácia nezdravého jedla, ktoré naše lyzozómy nevedia rozložiť. Jedná sa o už spomínanú kombináciu sacharidov a bielkovín. Tá vzniká napríklad pri úprave jedla na otvorenom ohni, vyprážaním alebo grilovaním na uhlí. Túto kombináciu nazývame Advanced Glycation End produkt (AGE) a ak sa dostane do našich buniek, častokrát sa jej nedokážeme zbaviť.
Takže čím viac vyprážaných alebo grilovaných jedál (napr. vyprážaná ryba, syr, kura či rezne) jeme, tým viac zdravých buniek strácame, čo vedie k problému číslo jedna z prvého článku – úbytok tkaniva a starnutie. Preto je dobré konzumovať tieto jedlá s mierou, alebo vôbec a ako vždy, starať sa o naše mitochondrie.
Teloméry a starnutie
Poslednou z príčim starnutia ktoré si spomenieme je skracovanie telomérov. Teloméry sú konce chromozómov štruktúry DNA našich buniek, ktoré ich chránia pred poškodením. Niečo ako ten plastový koniec šnúrok od tománok, ktorý ich chráni pred rozpletením.
Teloméry sa (úplne prirodzene) skracujú pri každom bunečnom delení. Bunkové (alebo bunečné?) delenie je proces kedy bunka vytvorí svoju kópiu aby tak vytvorila novú bunku. Príroda tak zabezpečila aby sa bunka nemohla bunkovo deliť donekonečna a skracovaním telomérov v postate odpočítava jej životnosť. Tento jav sa nazýva Hayflickov Limit.
Za udržiavanie telomérov zdravých čo najdlhšie je zodpovedný enzým telomeráza. Ak teda dokážeme podporiť telomerázu, zabezpečíme zdravší a dlhší život naším bunkám (a tým aj sebe). Ukazuje sa, že skrátené teloméry sú prepojené s oslabeným imunitným systémom, chronickými ochoreniami srdca, rakovinou, osteoporózou a cukrovkou. Rýchlosť skracovania sa tak jasne odráža na rýchlosti akou starneme.
Zdravé teloméry
Ako udržať teloméry dlhé po dlhší čas? Psychologický stres preukázateľne skracuje teloméry a zvyšuje zápal, preto je dobré regulovať stres.
Áno, opäť. Výskumy ďalej poukazujú na to že ľudia ktorí sa pravidelne hýbu a cvičia netrpia na skracovanie telomérov takou rýchlosťou ako ľudia ktorý nevykonávajú dostatok pohybových aktivít. Sedavé zamestnanie tak môže nepriamo viesť k predčasnému starnutiu, a preto sa snažím hýbať aj počas práce a to čo najviac. Pár klikov alebo drepov vždy keď idem na wc alebo po kávu ma nezabije a určite mi pomôže.
Ďalej tu máme rôzne látky, ktoré podporujú zdravie telomérov, no väčšina z nich je stále vo výskume a preto by som sa sústredil hlavne na redukciu stresu a zdravý pohyb. Ak by to niekoho veľmi zaujímalo, tak spomeniem napríklad Epitalon a TA-65.
Záver
Ako ste si mohli všimnúť v tomto, ale aj v článku číslo 1. Tie najjednoduchšie veci majú na naše starnutie ten najväčší dopad. Zdravá strava, zdravé prostredie, dostatok pohybu, regulácia stresu a kvalitný spánok. Ak sa vám podarí priaznivo ovplyvniť aspoň týchto 5 základných súčastí života, ste sa dobrej ceste k dlhému a hlavne zdravému životu.
Čo môžeme urobiť teraz hneď? Obmedziť vyprážané a grilované jedlá. Dopĺňať vitamín D. Vyhýbať sa potravinám, ktoré nášmu telu nerobia dobre. Skúsiť fasting alebo prerušované hladovanie. Meditovať, skúsiť jógu a chodiť viac do prírody. Jednoduché však?
A to je na dnes všetko! Nezabudnite zdieľať a ďakujeme za prečítanie.
Váš tím Be Here Slovensko
Zdroje:
Dave Asprey – Super Human: The Bulletproof Plan to Age Backward and Maybe Even Live Forever (2019),
Dave Asprey – Game Changers: What Extraordinary People and World Class Thinkers Can Teach Us about Being Smarter, Happier and More Successful (2018),
https://www.spectracell.com/blog/posts/telomere-homeostasis,
https://encyklopediapoznania.sk/data/eknihy/biologia/01_bunka.pdf,
Matthew Walker – Why We Sleep: Unlocking the Power of Sleep and Dreams (2017),
https://www.drugtargetreview.com/news/106367/novel-synthetic-peptides-could-suppress-formation-of-harmful-amyloid-aggregates/
Liu Jie, Li Lian – Targeting Autophagy for the Treatment of Alzheimer’s Disease: Challenges and Opportunities (https://www.frontiersin.org/articles/10.3389/fnmol.2019.00203);